Výroba
Ideálne drevo na výrobu fujár je baza čierna (tal. sambucus negra). Je to drevo na pohľad mäkké, čo je mylná domnienka, ale naopak, drevo je húževnaté, tvrdé, s rezonančnými vlastnosťami a s vnútornou dužinou, čo umožňuje ľahké vŕtanie. Preto je baza ideálna pre výrobu tohto nástroja. Ako by to príroda vopred predurčila…
Nie je baza ako baza. Pre výrobu fujár je vhodné drevo, ktoré rastie v drsných podmienkach. Ako starí majstri hovoria, drevo fujary by nemalo počuť vodu žblnkotať a kohúta kikiríkať (pretože drevo rastúce v dobrých podmienkach – výživná pôda, hnojisko, svetlo, voda, znižujú drevu rezonančné a zvukové vlastnosti a naopak drsné podmienky – málo svetla, kamenistá pôda a hornaté prostredie zvyšujú hustotu dreva a rezonančné vlastnosti). Tak ako človek, ktorý veľa v živote zažil má o čom rozprávať, tak aj fujara, ktorá počas svojho rastu veľa prežila má o čom spievať. Drevo sa vyrezáva počas vegetačného obdobia (január, február) teda v zimných mesiacoch kedy má najmenej miazgy – lepšie schne a menej praská. Po vyhľadaní môžeme drevo hneď vŕtať (vŕta sa klasickými nebožiecovými vrtákmi), lebo v surovom stave je drevo poddajné, nenamáha sa a ľahšie sa vŕta. Ideálne schnutie je pomalé v suchom, tienistom prostredí (podkrovie). Doba schnutia sa pohybuje od 1-3 rokov.
Po dokonalom vysušení sa drevo znovu prevŕta (prekalibruje) a pristupuje sa k výrobe hlásničky. Je to najdôležitejšia časť fujary – srdce fujary. Pri výrobe hlásničky postupujeme obzvlášť opatrne. Od nej závisí, či má fujara čistý tón, kvalitné hĺbky a výšky. Po vyvŕtaní bočných hmatových otvorov pristupujeme k povrchovej úprave hobľovaním, šmirgľovaním, až do úplného vyhladenia povrchu dreva. Potom nasleduje výzdoba klasickým podpolianskym vzorom – popínavými rastlinami znázorňujúcimi symboly hojnosti a plodnosti. Fyziognómia ornamentov by mala byť zachovaná. Každý majster si však fujaru podpisuje svojimi originálnymi prvkami a štýlom výzdoby čo určuje jeho rukopis. Ja používam niekoľko druhov výzdob do ktorých patrí výzdoba vyrezávaná hrotom noža. Kresba po vyrytí sa zatrie zmesou popola a oleja čo vytvorí čiernu kontúru, ktorá pri leptaní (vypaľovaní) kyselinou dusičnou zabraňuje jej prelievaniu. Ďalším štýlom výzdoby je využívanie dlátka v tvare U s priemerom 1 – 1,5 mm, ktorá zanecháva za sebou kresbu – linorez. Ďalšou metódou výzdoby je hlboká rezba dlátkom s priemerom cca 1 cm pri čom vytvárame hlboký ornament. Poslednou fázou výroby je lakovanie. K úprave povrchu používam najstarší spôsob lakovania – šelak. Lak nanášame tampónovou poduškou, ktorá je napustená šelakom a potieraním dreva v smere letorostov nanášame vrstvy šelaku. Nanášame cca 10 – 15 vrstiev šelaku. O technológii šelakovania sa môžeme dozvedieť v rôznej literatúre.
Údržba fujary
Fujara ako každé drevo vyžaduje určitú údržbu, ktorá nie je zložitá. V suchom alebo vlhkom prostredí má drevo tendenciu zmenšovať, alebo zväčšovať objem, čo má za následok zosušovanie, alebo praskanie dreva. Pre zachovanie kvalitného zvuku fujary sa odporúča aspoň 1x za rok fujaru vyliať ľanovým, alebo parafínovým olejom (nie iným olejom!). Ak sa na fujare často hrá, môžete ju vyliať 2 x do roka. Olej zároveň chráni nástroj pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, pred nadmernou vlhkosťou alebo suchom.
Fujara je poskladaná z jednotlivých častí tak, aby bolo možné ju rozobrať a vyčisť. Bezdôvodne nevyťahujte žiadne vyčnievajúce malé časti (kúsok kože, drevený štuplík a pod.) pretože nebude hrať.
Postup
- Fujaru opatrne rozoberieme, odmotáme kožu, oddelíme náfuk (vzduchovod) od píšťalovej trubice (veľkej píšťaly).
- Papierovou páskou prelepíme všetky otvory na píšťalovej trubici – fujare, okrem spodného, cez ktorý budeme nalievať olej.
- Olej mierne zohrejeme na teplotu cca 40 stupňov C, stačí 1 dcl.
- Opatrne nalievame olej do píšťalovej trubice, pomaly ňou točíme ako s valčekom, zároveň trubicu prekláňame, aby sa olej rozlial po celej trubici.
- Trubicu fujary necháme na 1 hod. pomaly vsakovať ostatný olej tak, že ju vložíme nádobky (použite napr. malé vedierko, alebo hlbokú misku), pričom otvor trubice smeruje hore a v miske je uzatvorená časť trubice, tzv. hlásnica. Fujaru zabezpečte proti zošmyknutiu, takže najlepšie ju nechať opretú v rohu miestnosti.
- Po hodine zopakujte postup uvedený v bode 4. Znova trubicu rôznymi smermi prekláňajte, aby sa olej rozlial po celom nástroji.
- Takisto prelejte i malý náfuk t.j. vzduchovod.
- Píšťalu otočte otvorom smerom dolu a nechajte poriadne vytiecť zvyšný olej. Pozor, aby vám z trubice nekvapkal olej na stenu, koberec alebo dlažbu, na 1 deň si pod fujaru dajte starší uterák.
- Nakoniec všetky časti fujary poskladajte a obviažte kožou
POZOR!!! Fujaru nevystavujte extrémnym teplotám – hlavne vlhkému a mrazivému prostrediu! Ukladajte ju preto v miestnosti, kde sú po celý rok vyrovnané teploty. Neodporúčam ju nechať v chladnom, alebo mrazivom prostredí, môže prasknúť !!! Ľanový olej dostanete v predajniach s vinohradníckymi potrebami, alebo parafínový olej je bežne dostupný v lekárňach.
